Hniloba
čLoveče,
Vstaň a počúvaj, čo ti chcem povedať.
Stoj vzpriamene
A vypočuj si moje pripomenutia:
Keď som ťa stvoril,
Dušu do teba vdýchol
Dokonale na obraz svoj.
Vôľu slobodnú som ti dal,
Lebo taká je potreba lásky.
Rozhodnutie nastalo,
Keď si vlastné božstvo vybral si,
Pre ohavnú pliagu si sa rozhodol.
Teraz sa trápiš,
Pre nemoc zhubnú
Padáš znova a znova,
Na prach sa obraciaš,
Chorobný zánik.
Stvorenie moje,
Ukázal som ti svetlo,
Ktoré nový život prinieslo.
čIerno biely svet,
Svet špiny a ohavnosti
Slnečnými lúčmi spálilo.
A človeče,
Pachu hriechu sa chráň!
Hnilobu si pamätaj,
V popole a prachu...!
Na kolenách budeš kajať sa,
Viny svoje ľutovať,
Pokánie činiť
A blížnych svojich milovať...
Chráň sa..
Hriechu pachu
Hnilobu si pamätaj..
V popole..
..A prachu
Decadencia
Humano,
Levántate y escucha lo que quiero decirte.
Mantente erguido
Y escucha mis recordatorios:
Cuando te creé,
Soplé mi aliento en ti
Perfectamente a mi imagen.
Te di libre albedrío,
Porque así es la necesidad del amor.
La decisión llegó,
Cuando elegiste tu propia divinidad,
Optaste por la repugnante plaga.
Ahora te atormentas,
Por la enfermedad que te consume,
Caes una y otra vez,
Te vuelves polvo,
Decadencia enfermiza.
Mi creación,
Te mostré la luz,
Que trajo nueva vida.
Un mundo blanco y negro,
Un mundo de suciedad y repugnancia
Quemado por los rayos del sol.
Y humano,
¡Protégete del olor del pecado!
Recuerda la decadencia,
En cenizas y polvo...!
De rodillas te arrepentirás,
Lamentarás tus pecados,
Harás penitencia
Y amarás a tu prójimo...
Protégete..
Del olor del pecado
Recuerda la decadencia..
En cenizas..
..Y polvo