Náreky
Prežívanie vedomia hriechu skrze utrpenie
Nocou stále žalostím,
Slzy mi kanú po lícach.
Zostala mi len trpkosť.
Priveľmi som hrešil,
Preto som sa stal nečistým.
Poškvrna lipne na okraji môjho rúcha.
Všetci mnou pohŕdajú,
Lebo videli moju nahotu.
Klesol som
A nieto toho, kto by ma potešil.
Oheň prenikol do mojich kostí,
Som vydaný pustošeniu.
Nariekam a odvraciam sa...
Vystieram svoje ruky,
No nikto ma nepoteší.
Moje očI ronia slzy,
Lebo ďaleko je odo mňa môj tešiteľ.
Pán ma pošliapal ako vo vínnom lise.
Vzoprel som sa jeho slovu
A on je spravodlivý.
Nuž, počujte všetky národy
A pozrite na moju bolesť:
Mnoho je mojich vzdychov
A moje srdce je zmorené
Za všetky moje priestupky...
Vnútorný hlas
Volaj zo srdca k pánovi,
Stonaj,
Prelievaj slzy,
Nech tečú ako potok,
Dňom I nocou neustávaj,
Nech neochabne zrenica tvojho oka.
Božia milosť zjavená zúfalému
Prejavy hospodinovej milosti neprestávajú.
Nekončia dôkazy jeho zľutovania.
Každé ráno sú nové,
Nesmierna je tvoja vernosť.
Moja duša vraví:
Môj podiel je hospodin,
Preto budem čakať na neho...
Dobrý je boh vočI tým,
čO v neho dúfajú,
VočI dušI, ktorá ho hľadá.
Dobré je v tichosti čakať
Na hospodinovu pomoc
Veď pán nezavrhuje naveky,
Ak zarmúti, zľutuje sa
Vo svojej veľkej láske,
Pretože neponižuje a nezarmucuje
ľUdských synov z rozmaru.
Vnútorný hlas
Keď niekto nohami šliape
Po všetkých väznených v zemi,
Keď sa prekrúcajú ľudské práva
Pred tvárou najvyššieho,
Keď sa krivdí človeku pri jeho súdnom spore,
čI to pán nevidí...?
Na čo sa môže sťažovať živý človek?
Leda tak na každý svoj hriech.
Preskúmajme a preverme naše cesty
A vráťme sa k tomu, ktorý nás stvoril!
Pozdvihnime srdcia na dlaniach k bohu na nebesiach!
My sme sa spreneverili a boli sme spurní,
A ty si neodpustil
Prežívanie vedomia hriechu skrze utrpenie
Hrôza a pasca na nás čakala,
Spustnutie a skaza.
Môj život umlčali v jame,
Privalili ma kameňom,
Naliali mi vodu až na hlavu,
Takže som povedal: Som stratený!
Skryl si sa v hneve a prenasledoval si nás,
Zabíjal bez súcitu.
Skryl si sa v oblaku,
Aby k tebe neprenikla modlitba.
Smeti a odpad si z nás urobil medzi národmi.
Sme poodhadzovaní ako hlinené nádoby,
Rozbité džbány z hrnčiarových rúk.
Priveď nás k sebe, bože,
A my sa vrátime.
Obnov naše dni ako boli za starodávna.
Azda si nás úplne zavrhol?
Tak veľmi sa hneváš na nás?
Lamentos
Prežívanie vedomia del pecado a través del sufrimiento
Noche tras noche llena de tristeza,
Lágrimas caen por mis mejillas.
Solo me queda amargura.
He pecado demasiado,
Por eso me he vuelto impuro.
La mancha se aferra al borde de mi ropa.
Todos me desprecian,
Porque han visto mi desnudez.
He caído
Y no hay quien me consuele.
El fuego ha penetrado en mis huesos,
Estoy entregado a la desolación.
Lamento y me aparto...
Extiendo mis manos,
Pero nadie me consuela.
Mis ojos derraman lágrimas,
Porque mi consolador está lejos de mí.
El Señor me ha pisoteado como en un lagar.
Me he rebelado contra su palabra
Y él es justo.
Así que escuchen todas las naciones
Y contemplen mi dolor:
Muchos son mis gemidos
Y mi corazón está abrumado
Por todos mis pecados...
Una voz interior
Clama desde el corazón al Señor,
Gime,
Derrama lágrimas,
Que fluyan como un río,
Sin cesar día y noche,
Que no desfallezca la pupila de tu ojo.
La misericordia de Dios se revela al desesperado
Los actos de misericordia del Señor no cesan.
No terminan las muestras de su compasión.
Cada mañana son nuevas,
Inmensa es tu fidelidad.
Mi alma dice:
Mi porción es el Señor,
Por eso esperaré en él...
Bueno es el Señor para aquellos
Que en él confían,
Para el alma que lo busca.
Bueno es esperar en silencio
La ayuda del Señor
Pues el Señor no rechaza para siempre,
Si aflige, se compadece
En su gran amor,
Porque no humilla ni aflige
A los hijos de los hombres por capricho.
Una voz interior
Cuando alguien pisa con los pies
A todos los cautivos en la tierra,
Cuando se tuerce la justicia humana
Ante la presencia del Altísimo,
Cuando se comete injusticia contra el hombre en su pleito,
¿Acaso el Señor no lo ve...?
¿De qué se quejará el hombre vivo?
Sino de su propio pecado.
Examinemos y probemos nuestros caminos
¡Y volvamos al que nos creó!
¡Levantemos los corazones hacia Dios en los cielos!
Nos hemos rebelado y sido obstinados,
Y tú no has perdonado
El sufrimiento del pecado a través del sufrimiento
Horror y trampa nos esperaban,
Caída y ruina.
Mi vida fue silenciada en el abismo,
Me arrojaron piedras,
Me echaron agua hasta la cabeza,
¡Así que dije: ¡Estoy perdido!
Te escondiste en tu ira y nos perseguiste,
Matabas sin compasión.
Te ocultaste en la nube,
Para que no llegara a ti la oración.
Nos has convertido en basura y desecho entre las naciones.
Somos arrojados como vasijas de barro,
Jarrones rotos de manos de alfarero.
Llévanos de vuelta a ti, Dios,
Y volveremos.
Renueva nuestros días como en tiempos antiguos.
¿Acaso nos has rechazado por completo?
¿Te enojas tanto con nosotros?