395px

Boda en la soledad

Pilgrimage

Svadba Na Samote

Na zasnežených poliach
Pár starých ľudí býva.
V zabudnutej osade
Zatvárajú očI.
Ich deň končí.
Niekoľko stromov
Na pozdrav vetru kýva.

Dve malé borovice
Zasnúbili sa
V mraze zimnej búrky.
Vrásčitá vŕba zaplieta I'm ruky,
Stará borovica mladne
A zastavuje čas.
Smrek červený, opadaný
Nad nimi drží stráž.

čAs zastal, no chvíľa ide ďalej.
Jablone stoja v rade,
Spájajú konáre,
Tvoria alej.
Nebeský veľkňaz je vietor,
Obrad vykonáva.
Rodina stromov
Svätou sa stáva.

Uprostred polí,
Nebo a zem splýva
V roviny biele.
Aj vrany sa radujú
Svadobné celé.

Boda en la soledad

En los campos nevados
Un par de ancianos vive.
En un pueblo olvidado
Cierran los ojos.
Su día termina.
Algunos árboles
Saludan al viento.

Dos pequeños pinos
Se comprometieron
En el frío de la tormenta invernal.
El sauce arrugado enreda las manos,
El viejo pino rejuvenece
Y detiene el tiempo.
El abeto rojo, deshojado
Vigila sobre ellos.

El tiempo se detiene, pero el momento sigue adelante.
Los manzanos están en fila,
Uniendo ramas,
Formando un pasillo.
El viento es el sacerdote celestial,
Realizando el ritual.
La familia de árboles
Se vuelve sagrada.

En medio de los campos,
El cielo y la tierra se funden
En llanuras blancas.
Incluso los cuervos se regocijan
En toda la boda.

Escrita por: